Shatle e-shop


MARKO DAMIAN:

INTERVIEW


Exkluzívny rozhovor s raperom a hercom v jednej osobe.


Foto: @nlieskovska
Styling: @markodamian
Interview & edit: @patrikshatle & @petraclain


Marko Damian, umelec s veľkým nie len hudobným talentom. Okrem toho, že svoju hudbu vydáva pod rovnakým vydavateľstvom ako Madonna, Ed Sheeran, Stormzy, J Balvin alebo Linkink Park, je absolventom prestížnej londýnskej Royal Central School of Speech & Drama, kde vyštudoval odbor herectvo.






Marko Anton Kováč. Prečo Marko Damian?


Je za tým hlbší príbeh, ktorý má ešte čas. Ale mám pocit, že Marko je niekto iný ako Damian. Moja tvorba je o kontrastoch, a tak aj tieto dve mená, Marko a Damian reprezentujú dvoch iných ľudí. A dokopy tvoria celok, ktorý mi dáva zmysel.



Okej. Vychádza z toho track „Byť“?


(smiech). Odhalený.



Dobre, ale poďme postupne. Takže si z Bratislavy a narodil si sa tu.


Áno, bol som narodený a vychovaný v Bratislave.



Dočítal som sa, že si zvykol hrávať aj futbal.


12 rokov.



12 rokov? Tak to si musel byť aj celkom dobrý hráč.


Asi hej. Hlavne som to bral vážne, chcel som, aby bol futbal moja budúcnosť. Žiadne umenie, žiadna hudba, nič také.



A detstvo? Track „Mravce“ s ním súvisí?


Hm. Detstvo bolo rozhodne tvrdšie ako track „Mravce“. Bratislava v tých dňoch, ale aj celkovo Slovensko nebolo ready na to, že môžeš vyzerať inak a stále byť Slovák. Dodnes to niektorým ľuďom mätie hlavy, no dnes ťa za to človek nezbije. Vtedy kľudne.



Aj si to zažil niekedy?


Jasné, veľakrát.







A s herectvom to bolo ako? Kedy si začal zisťovať, že máš k tomu sklony?


Keď som kvôli zraneniu musel prestať s futbalom. To je bod kedy si uvedomíš, že sa 12-13 rokov niečomu aktívne venuješ a potom je to fuč. Prechádzal som tmavým obdobím a začal som písať čo cítim. Pomáhalo mi to, pretože som myšlienky presúval z hlavy na papier. Pamätám si, že som ako keby nechcel žiť moju realitu. Chodieval som do mesta, do McDonaldu na SNP a popri raňajkovaní som sa pozeral na ľudí, vnímal som ich tváre a vžíval sa do ich príbehu. Hrozne mi to pomohlo dostať sa zo seba preč. A ako som s tým pokračoval, zamýšľal som sa, či existuje nejaká profesia tomu blízka. A napadlo ma herectvo - do istej miery sa nachvíľku dostaneš von zo seba a žiješ niekoho príbeh pomocou role. Tak som si povedal, že to skúsim.



V tomto období si začal riešiť aj hudbu?


To, čom som písal na papier som vnímal ako texty - tak to začalo s hudbou.



Neskôr si nastúpil na univerzitu do Worcestera.


Áno, tam som bol dva roky a neskôr som prestúpil do Londýna.



V dobe keď si bol vo Worcestri si sa dostal do tretieho zo štyroch kôl na postavu vo filme Star Wars. O akú postavu išlo?


Ani neviem aká to bola rola. Na týchto veľkých kastingoch ti nikdy nepovedia na akú postavu ideš. Ono to funguje tak, že ti dajú falošné skriptá, ktoré sa ty máš naučiť a podľa nich sa rozhodujú. Ale myslím si, že na Storm Troopera. John Boyega ho neskôr hral a je to černoch. A v tom kole už boli všetci černosi, alebo mulati.



Prečo si neostal vo Worchestri?


To bola univerzita, ktorá mala mnoho odborov a jedným z nich bolo herectvo. Je obrovský rozdiel medzi univerzitou ktorá má veľa odborov, ako univerzitou, ktorá sa venuje len jednému zameraniu. To bol rozdiel medzi Worcesterom a Londýnom.



Ako dlho sa tam študuje herectvo?


V Británii sa herectvo študuje tri roky. Končíš bakalárom, pretože nemajú magisterské ročníky. Veria, že je to nepotrebné.



Počas školy v Londýne si pracoval aj na nejakých filmoch alebo reklamách?


Toto som v Londýne nemohol robiť, pretože sme podpisovali zmluvu so školou - počas štúdia máš zakázané hrať v hocičom inom, vravia, že až po jeho ukončení budeš pripravený. Vtedy som musel jednu veľmi lukratívnu ponuku aj odmietnuť.



Behom štúdia si mal hudobnú pauzu? Ako si sa potom k nej znova dostal?


Nie pauzu, iba som nevydával často. Hľadal som svoj zvuk, testoval som veci., atď.



Teraz sa primárne zaoberáš hudbou a až po nej máš herectvo?


Mám rád obe platformy. Som fanúšik umenia a všetkého okolo toho – či umenie samé o sebe, či jeho marketing, či herectvo alebo hudba. Hudba je brutálne okamžitá. Hocijaký pocit viem napísať na papier a máš výsledok, napríklad v podobe textu. Kinematografia je zložitejšia. Natočiť film, alebo hereckú scénku, či napísať divadelnú hru trvá podstatne dlhšie.







Tvoj klip na track "Byť?" bol nominovaný na Australian Cinematography society For Music Videos. Povedz niečo bližšie.


Áno, dokonca som s ním vyhral druhé, alebo tretie miesto miesto, už neviem. Režírovali mi ho dvaja Austrálčania a jeden Rumun, podľa mojej idei. Klip sa odohrával v Londýne.



To je ten klip ktorý som spomínal na začiatku rozhovoru. Vieš že v komentoch tvoji fans riešia podstatu vizuálnej a hudobnej stránky? Sleduješ komentáre?


To som nevedel. Komenty môžu byť veľmi zradná vec, držím sa od nich ďalej. Ale potešil si ma!



Ako by si porovnal svoje prvé EP 50 Westside s tohtoročným EP P.O.P! ?


P.O.P! bol viacej komerčnejší ako 50 Westside. P.O.P! mal Link a Dystópiu, čo sú tracky, ktoré idú ľahšie do ucha. Naopak 50 Westside bol viacej hlboký.



Celkom zmena nálad za jeden rok, že?


Zvuk mojich projektov vyplýva z toho, kde momentálne v živote som, ako sa cítim. Je nás viac, čo tvoríme spolu, takže aj z toho, čo prinesú ku stolu ostatní zúčastnení - väčšinou Yun Crystal a Melano.



Spomínal si mi, že v období keď tvoríš, nepočúvaš rap.


Keď tvorím, nepočúvam žiadnu hudbu.



A vo voľnom čase? Čo zvykneš počúvať?


Nechcem ti dať klasickú odpoveď, že si idem všetko, ale nemám predsudok voči žiadnej hudbe. Ak so mnou niečo hýbe na hocijakej úrovni – či ma to núti hýbať sa , či myslieť alebo cítiť, tak som toho fanúšik.



Prvýkrát, čo som si ťa pustil, mi tvoja tvorba rezonovala ako mumble rap. Hovoril som si že ok, to tu ešte nikto nerobí.


Ja som sa tak nikdy nevnímal. To len ľudia hovorili, že som mumble rapper.



Vyčítali ľudia niečo tvojej tvorbe, alebo sa negatívne vyjadrili ku tomu ako to robíš?


(smiech). Ževraj niečo s artikuláciou? Sranda, lebo dnes všetci noví znejú ako ja pred dvoma rokmi.



Po dvoch EPs, ideš vydávať svoj debutový album.


Áno.



Aj vieš, koľko bude trackov?


Vždy ma bavili albumy, ktoré boli classics. Dnes je trend ich robiť krátke. Mne sa páči, keď je na albumoch 16 až 20 vecí, máš sa ku čomu vracať.




Budú na ňom aj nejaké spolupráce?


Áno. Ale nebudem o nich hovoriť - kým to nie je vonku, tak to neexistuje.



Čo plány do budúcna?


Chcem tvoriť, realizovať sa, byť proste aktívny. A hlavne, nech moje veci pomáhajú mojim fans.



„Ak je niekto, kto si prechádza tým, čím som prešiel ja a bude to počuť na slúchadlách, a bude sa cítiť, že okej, nie som sám, je tu niekto so mnou, kto si prechádza tým istým, tak je môj job splnený.“







Foto: @nlieskovska
Styling: @markodamian
Interview & edit: @patrikshatle & @petraclain


VŠETKY PRODUKTY SÚ DOSTUPNÉ NA NAŠOM E-SHOPE.

NAKUPUJ TERAZ


MARKO DAMIAN:

INTERVIEW


Exkluzívny rozhovor s raperom a hercom v jednej osobe.




Foto: @nlieskovska
Styling: @markodamian
Interview & edit: @patrikshatle & @petraclain



Marko Damian, umelec s veľkým nie len hudobným talentom. Okrem toho, že svoju hudbu vydáva pod rovnakým vydavateľstvom ako Madonna, Ed Sheeran, Stormzy, J Balvin alebo Linkink Park, je absolventom prestížnej londýnskej Royal Central School of Speech & Drama, kde vyštudoval odbor herectvo.






Marko Anton Kováč. Prečo Marko Damian?


Je za tým hlbší príbeh, ktorý má ešte čas. Ale mám pocit, že Marko je niekto iný ako Damian. Moja tvorba je o kontrastoch, a tak aj tieto dve mená, Marko a Damian reprezentujú dvoch iných ľudí. A dokopy tvoria celok, ktorý mi dáva zmysel.



Okej. Vychádza z toho track „Byť“?


(smiech). Odhalený.



Dobre, ale poďme postupne. Takže si z Bratislavy a narodil si sa tu.


Áno, bol som narodený a vychovaný v Bratislave.



Dočítal som sa, že si zvykol hrávať aj futbal.


12 rokov.



12 rokov? Tak to si musel byť aj celkom dobrý hráč.


Asi hej. Hlavne som to bral vážne, chcel som, aby bol futbal moja budúcnosť. Žiadne umenie, žiadna hudba, nič také.



A detstvo? Track „Mravce“ s ním súvisí?


Hm. Detstvo bolo rozhodne tvrdšie ako track „Mravce“. Bratislava v tých dňoch, ale aj celkovo Slovensko nebolo ready na to, že môžeš vyzerať inak a stále byť Slovák. Dodnes to niektorým ľuďom mätie hlavy, no dnes ťa za to človek nezbije. Vtedy kľudne.



Aj si to zažil niekedy?


Jasné, veľakrát.







A s herectvom to bolo ako? Kedy si začal zisťovať, že máš k tomu sklony?


Keď som kvôli zraneniu musel prestať s futbalom. To je bod kedy si uvedomíš, že sa 12-13 rokov niečomu aktívne venuješ a potom je to fuč. Prechádzal som tmavým obdobím a začal som písať čo cítim. Pomáhalo mi to, pretože som myšlienky presúval z hlavy na papier. Pamätám si, že som ako keby nechcel žiť moju realitu. Chodieval som do mesta, do McDonaldu na SNP a popri raňajkovaní som sa pozeral na ľudí, vnímal som ich tváre a vžíval sa do ich príbehu. Hrozne mi to pomohlo dostať sa zo seba preč. A ako som s tým pokračoval, zamýšľal som sa, či existuje nejaká profesia tomu blízka. A napadlo ma herectvo - do istej miery sa nachvíľku dostaneš von zo seba a žiješ niekoho príbeh pomocou role. Tak som si povedal, že to skúsim.



V tomto období si začal riešiť aj hudbu?


To, čom som písal na papier som vnímal ako texty - tak to začalo s hudbou.



Neskôr si nastúpil na univerzitu do Worcestera.


Áno, tam som bol dva roky a neskôr som prestúpil do Londýna.



V dobe keď si bol vo Worcestri si sa dostal do tretieho zo štyroch kôl na postavu vo filme Star Wars. O akú postavu išlo?


Ani neviem aká to bola rola. Na týchto veľkých kastingoch ti nikdy nepovedia na akú postavu ideš. Ono to funguje tak, že ti dajú falošné skriptá, ktoré sa ty máš naučiť a podľa nich sa rozhodujú. Ale myslím si, že na Storm Troopera. John Boyega ho neskôr hral a je to černoch. A v tom kole už boli všetci černosi, alebo mulati.



Prečo si neostal vo Worchestri?


To bola univerzita, ktorá mala mnoho odborov a jedným z nich bolo herectvo. Je obrovský rozdiel medzi univerzitou ktorá má veľa odborov, ako univerzitou, ktorá sa venuje len jednému zameraniu. To bol rozdiel medzi Worcesterom a Londýnom.



Ako dlho sa tam študuje herectvo?


V Británii sa herectvo študuje tri roky. Končíš bakalárom, pretože nemajú magisterské ročníky. Veria, že je to nepotrebné.



Počas školy v Londýne si pracoval aj na nejakých filmoch alebo reklamách?


Toto som v Londýne nemohol robiť, pretože sme podpisovali zmluvu so školou - počas štúdia máš zakázané hrať v hocičom inom, vravia, že až po jeho ukončení budeš pripravený. Vtedy som musel jednu veľmi lukratívnu ponuku aj odmietnuť.



Behom štúdia si mal hudobnú pauzu? Ako si sa potom k nej znova dostal?


Nie pauzu, iba som nevydával často. Hľadal som svoj zvuk, testoval som veci., atď.



Teraz sa primárne zaoberáš hudbou a až po nej máš herectvo?


Mám rád obe platformy. Som fanúšik umenia a všetkého okolo toho – či umenie samé o sebe, či jeho marketing, či herectvo alebo hudba. Hudba je brutálne okamžitá. Hocijaký pocit viem napísať na papier a máš výsledok, napríklad v podobe textu. Kinematografia je zložitejšia. Natočiť film, alebo hereckú scénku, či napísať divadelnú hru trvá podstatne dlhšie.







Tvoj klip na track "Byť?" bol nominovaný na Australian Cinematography society For Music Videos. Povedz niečo bližšie.


Áno, dokonca som s ním vyhral druhé, alebo tretie miesto miesto, už neviem. Režírovali mi ho dvaja Austrálčania a jeden Rumun, podľa mojej idei. Klip sa odohrával v Londýne.



To je ten klip ktorý som spomínal na začiatku rozhovoru. Vieš že v komentoch tvoji fans riešia podstatu vizuálnej a hudobnej stránky? Sleduješ komentáre?


To som nevedel. Komenty môžu byť veľmi zradná vec, držím sa od nich ďalej. Ale potešil si ma!



Ako by si porovnal svoje prvé EP 50 Westside s tohtoročným EP P.O.P! ?


P.O.P! bol viacej komerčnejší ako 50 Westside. P.O.P! mal Link a Dystópiu, čo sú tracky, ktoré idú ľahšie do ucha. Naopak 50 Westside bol viacej hlboký.



Celkom zmena nálad za jeden rok, že?


Zvuk mojich projektov vyplýva z toho, kde momentálne v živote som, ako sa cítim. Je nás viac, čo tvoríme spolu, takže aj z toho, čo prinesú ku stolu ostatní zúčastnení - väčšinou Yun Crystal a Melano.



Spomínal si mi, že v období keď tvoríš, nepočúvaš rap.


Keď tvorím, nepočúvam žiadnu hudbu.



A vo voľnom čase? Čo zvykneš počúvať?


Nechcem ti dať klasickú odpoveď, že si idem všetko, ale nemám predsudok voči žiadnej hudbe. Ak so mnou niečo hýbe na hocijakej úrovni – či ma to núti hýbať sa , či myslieť alebo cítiť, tak som toho fanúšik.



Prvýkrát, čo som si ťa pustil, mi tvoja tvorba rezonovala ako mumble rap. Hovoril som si že ok, to tu ešte nikto nerobí.


Ja som sa tak nikdy nevnímal. To len ľudia hovorili, že som mumble rapper.



Vyčítali ľudia niečo tvojej tvorbe, alebo sa negatívne vyjadrili ku tomu ako to robíš?


(smiech). Ževraj niečo s artikuláciou? Sranda, lebo dnes všetci noví znejú ako ja pred dvoma rokmi.




Po dvoch EPs, ideš vydávať svoj debutový album.


Áno.



Aj vieš, koľko bude trackov?


Vždy ma bavili albumy, ktoré boli classics. Dnes je trend ich robiť krátke. Mne sa páči, keď je na albumoch 16 až 20 vecí, máš sa ku čomu vracať.




Budú na ňom aj nejaké spolupráce?


Áno. Ale nebudem o nich hovoriť - kým to nie je vonku, tak to neexistuje.



Čo plány do budúcna?


Chcem tvoriť, realizovať sa, byť proste aktívny. A hlavne, nech moje veci pomáhajú mojim fans.



„Ak je niekto, kto si prechádza obdobím podobným môjmu, bude to počuť na slúchadlách, a bude cítiť, že nie je sám, tak je môj job splnený.“







Foto: @nlieskovska
Styling: @markodamian
Interview & edit: @patrikshatle & @petraclain


VŠETKY PRODUKTY SÚ DOSTUPNÉ NA NAŠOM E-SHOPE.

NAKUPUJ TERAZ